Liečivé bylinky

 

Bazalka pravá

Ocimum basilicum
Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosná
nenahraditeľná kuchynská bylinka

Ľudové názvy: bazalička, bazalienka, bazalika, štubrík

 

Opis
Jednoročná, priamo rozkonárená bylina dorastajúca do výšky 20-60 cm. Kvitne bielymi až červenkastými kvetmi od júna do augusta. Vyžaduje hlboké, veľmi výživné a priepustné pôdy s dostatkom vlahy. Pestujeme ju na slnečnom a teplom stanovišti chránenom pred vetrom. Bazalka je veľmi vhodná na pestovanie v interiéri. Existuje mnoho kultivarov. Najbežnejšie sa u nás pestuje bazalka s veľkými zelenými listami ako "Dark green", ďalej malolistá "Compakt" alebo kultivar s purpurovými listami ako napríklad "Purple opal".
Rozmnožujeme ju jarným výsevom v teplom parenisku (sklenníku) už vo februári. Ak si chceme bazalku vypestovať v byte, začíname s výsevom v druhej polovici marca. Semená klíčia o 8 až 14 dní. Po vzídení umiestnime kvetináč na južné slnečné okno. Rastlinky však chránime pred priamim poludňajším slnkom.

 

Kuchynské využitie: Používame čerstvé alebo sušené lístky, ktoré majú silnú korenistú chuť a vôňou pripomínajú klinčeky. Výborne sa hodí do šalátov, polievok, paradajkovej šťavy a omáčok. Používame ju i na dochucovanie majonézy a na prípravu bylinkového masla. Skvele dopĺňa jedlá z tekvice, fazule a húb. Bazalkou taktiež koreníme mäsité jedlá. Jej výraznú chuť neprehluší ani cesnak a spolu s ním tvorí bazalka klasickú omáčku "PESTO". Bazalku pridávame do varených jedál tesne pred dovarením. Ostrosť chuti tejto bylinky sa zvyšuje varením. Čerstvé lístky si uchovajú aromatickosť, ak ich naložíme do oleja alebo octu. Nemožno nespomenúť nakladané uhorky s bazalkou a ani bazalkový sorbet.

Na prípravu bazalkového pesta potrebujeme :

• 500 g čerstvých bazalkových listov

• 3-4 strúčiky cesnaku (podľa chuti)

• 100 ml olivového oleja

• 40 g píniových orieškov

• 50 g syr parmezán

• soľ (najlepšie morská), korenie

Bazalku s cesnakom a olivovým olejom dokonale rozdrvíme v mažiari, pridáme píniové oriešky, soľ, čierne mleté korenie a parmezán. Všetko spolu dôkladne rozdrvíme na hladkú kašu. Môžeme použiť i mixér. Pesto uskladňujeme v chladničke, môžeme si ho však pripraviť i do mrazničky. V tom prípade odporúčam pripraviť pesto bez parmezánu. Pridajte ho do pesta až pred priamou prípravou jedla.

 

Liečivé účinky: Bazalka slúži v prvom rade na uvoľnenie všetkých druhov kŕčov. Ľudia, ktorí častejšie dostávajú kŕče, by mali denne preventívne piť šálku čaju z bazalky. Udržiava rovnováhu črevnej flóry a pomáha pri hnačkách a nadúvaní. Podporuje trávenie a zvyšuje chuť do jedla. Bazalka má uplatnenie i v aromaterapii.

 

 

 

 

 

 

 

 

Echinacea purpurová

Echinacea purpurea
Astrovité(Asteraceae), medonosná, okrasná
posilňuje imunitu

Ľudové názvy: divoký kvet prérie, niekedy nesprávne Rudbekia

 

Opis

Echinacea purpurová je vytrvalá bylina dorastajúca do výšky 1-1,2 m. Listy sú drsné, podlhovasto vajčité so zubatými okrajmi. Kvitne od júna do októbra. Kvetné lôžko je tmavo fialové až hnedé, drsné na dotyk - svojim tvarom pripomína šišku borovice. Purpurové lupene kvetu sú 4-6 cm dlhé. Má mnohopočetný zväzitý hnedý koreň.
Rozmnožovanie: Veľmi dobre sa množia semenom, a staršie rastliny aj delením trsov. Semená vysievame v priebehu marca do kvetináčov alebo pareniska a sadenice vysádzame na stanovište v polovici mája. Priamo na záhon vysievame koncom apríla. Rastliny delíme na jar alebo na jeseň.

 

Obsahové látky: Korene obsahujú množstvo cenných látok a to predovšetkým asi 1% echinacosidu, ďalej 1,5% silice, inulin, pentosany, polyiny, polyeny, vyššie mastné kyseliny, deriváty kyseliny kávovej, pyrrolizidinové alkaloidy, isobutylamidy, polysacharidy, triesloviny, steroly a flavonoidy. V poslednom čase sa užíva aj kvitnúca vňať, z úborov potom predovšetkým jazykové kvety; tieto drogy obsahujú taktiež množstvo uvedených látok, avšak v menšom množstve. Za imunostimulačný efekt sú výraznou mierou zodpovedné polysacharidy. Medzi ľudovými liečiteľmi sa traduje že korene ktoré pri styku s jazykom dokážu vyvolať dráždivý pocit popisovaný ako zvláštny druh "brnenia", sú z fytoterapeutického hľadiska najhodnotnejšie. Za tento špecifický jav sú zodpovedné práve isobutylamidy. Okrem vyššie uvedených látok obsahuje veľké množstvo nenasýtených alifatických zlúčenín, napr. echinacein. Všetky tieto látky zvyšujú obranné sily organizmu, tzv. nešpecifickú imunitu, a preto môžeme echinaceu zaradiť k rastlinným imunostimulátorom, či modulátorom imunitného systému.

Liečebné využitie: Prípravky z echinacey sa využívajú ako na vnútorné, tak i na vonkajšie použitie. Vnútorne najčastejšie vo forme extraktu z koreňa alebo jazykových kvetov, ktorý je vhodný k liečeniu močového ústrojenstva, chrípky a iných viróz, užíva sa taktiež v gynekológii ako podporný prostriedok pri liečení rakoviny. Osvedčil sa i pri liečbe žalúdočných vredov, gastritíd a prostaty. Na vonkajšie použitie je vhodný extrakt, nálev alebo masť, a to hlavne v dermatológii na zle sa hojace rany, preležaniny, pooperačné rany a jazvy, omrzliny, na psoriázu a ekzémy. Šťava z čerstvých kvetov vyvoláva zvýšenú zrážanlivosť krvi.

Najvhodnejšia je príprava extraktu, keď sa jazykové kvety alebo korene zalejú 40% etanolom v pomere 1 diel drogy na 4 diely liehu. Za občasného pretrepávania necháme drogu 3 týždne lúhovať, potom tekutinu prefiltrujeme a nalejeme do hnedých fľaštičiek. Preventívne sa užíva 3 x denne 20 kvapiek, pri začínajúcej chrípke zvýšime dávku až na 50 kvapiek. Masť môžeme pripraviť z extraktu tak, že jeden jeho diel premiešame s deviatimi dielmi lanolínu. Používame ju pri kožných onemocneniach.

 

 

Pestovanie: V našich zemepisných šírkach môžeme bez problémov pestovať všetky druhy echinaceí. Na mnohých záhradách sa stretávame s echinaceou purpurovou ako s okrasnou trvalkou. Najlepšie sa im darí v ľahších humóznych pôdach s dostatkom vlahy a vápnika. Rastú veľmi dobre na priamom slnku a v polotieni, kvitnú od júna do októbra. Veľmi dobre sa množia semenom, a staršie rastliny aj delením trsov. Semená vysievame v priebehu marca do kvetináčov alebo pareniska a sadenice vysádzame na stanovište v polovici mája. Priamo na záhon vysievame koncom apríla. Rastliny delíme na jar alebo na jeseň, keď sa zbierajú aj korene. Tie treba poriadne preprať vo vode, rozrezať a vysušiť v tieni pri teplote do 40 °C.

Koreň zbierame z troj až štvor ročných rastlín.

Ginko dvojlaločné

Ginkgo biloba
Ginkovité (Ginkgoaceae)
stimuluje mozog, zlepšuje pamäť, silný proti migrénam

 

Opis

Ginko je jediným žijúcim reprezentantom čeľade Ginkgoaceae (Ginkovité). Skameneliny dokazujú, že približne pred 150-200 miliónmi rokov boli podobné rastliny značne rozšírené po celom svete. Je teda najstarším stromom vôbec a niekedy je označovaný za živú skamenelinu. Predstavuje jediný živý spojovací článok medzi nižšími a vyššími rastlinami, medzi papraďami a ihličnanmi. Ginkom sa kŕmili už dinosaury! Je symbolom dlhovekosti a silnej imunity.

 

Ginko rastie podobne ako javor do výšky cca 30 m. Individuálne stromy môžu žiť veľmi dlho - 1000 rokov, aj viac. Kvitne od mája do júna, pričom samčie a samičie kvety kvitnú na rozdielnych stromoch. Malé, žltozelené samčie kvety sa vyskytujú v súkvetiach podobných jahňadám, žltozelené samičie kvety sú umiestnené jednotlivo alebo v pároch ako zárodok budúcich plodov na krátkej stopke. Dozreté plody sú žltej až žltooranžovej farby o priemere cca 1,5 - 2 cm, majú kôstku a podobajú sa mirabelkám, alebo čerešniam. Kmeň je svetlohnedej farby s korkovitými štrbinami. V Japonsku a Číne sa bežne konzumujú a majú charakteristickú korenistú chuť.

Pohlavie malých rastliniek spoľahlivo rozpoznáme podľa toho, že v skupine stromčekov ginka rastúcich v rovnakých podmienkach budú na jar pučať samčie stromčeky cca o 2 týždne skôr ako samičie. Častejší je výskyt samčích stromov. Listy ginka slúžia ako čaj (diuretikum a fytofarmakum). Ginko možno pestovať bez problémov aj v mestských bytoch a na balkónoch a samozásobovať sa kvalitnou čajovinou, pomáhajúcou udržať zdravie do vysokého veku (viď obrázok - Pestovanie ginka na balkóne). Na Slovensku je ginko pomerne málo známe avšak vo svete sú listy z ginka predmetom výroby vôbec najpredávanejších prírodných extraktov.

Použitie: Listy ginka slúžia ako surovina na výrobu Ginko biloba extraktu, ktorý je momentálne vo svete najpredávanejším rastlinným extraktom vôbec. Slabšiu formu ginko biloba extraktu - čaj z ginka - poznajú snáď viacerí. Nemecká firma Dr. Wilmar Schwabe z Karlsruhe patentovala výrobu ginko biloba extraktu pomocou acetónovo-vodnej extrakcie listov ginka v priemyselne vyspelých krajinách sveta. Extrakt je charakterizovaný obsahom 22 - 27% flavonových glykozidov stanovených ako quercetín a kamferol vrátane isorhamnetinu (HPLC) a ako acylflavónov s molekulovou hmotnosťou M = 756,7 (quercetinglykozidy) a M = 740,7 (kamferolglykozidy), ďalej 5 - 7% terpénových laktónov, z toho cca 2,8 - 3,4% ginkolidov A, B a C ako aj 2,6 - 3,2% bilobalidov. Obsah nežiadúcej ginkolovej kyseliny je pod 5 ppm. Ginko biloba extrakt sa predáva v lekárňach ako voľnopredajný preparát pod viacerými obchodnými názvami, z ktorých je na Slovensku známy Tebokan a Tanakan, v Rakúsku Tebonin.

 

Monografia o ginku "Elixír mladosti" od Christophera Hobbsa (Botanica Press, 1991) uvádza viaceré indikácie pre užívanie preparátov z ginka. Stará čínska medicína používala už pred 5000 rokmi lieky z ginka na liečenie porúch pamäti, porúch koncentrácie, na depresívne stavy, pri závratoch, hučaniach v ušiach, niektorých očných chorobách a bolestiach hlavy. Nové poznatky ukázali, že zoznam chorôb, kde ginko pomáha je oveľa širší. Zdá sa, že je odôvodnené používať preparáty z ginka (vrátane čaju) všade tam, kde sa vyskytne slabší krvný obeh (studené nohy a ruky, nedostatočný zrak a sluch spôsobený nedostatočným zásobovaním krvou, niektoré poruchy potencie, artritída, reumatizmus atď. Preparáty z ginka chránia ľudský organizmus aj pred účinkami znečisteného životného prostredia a pred poruchami, ktoré s tým súvisia (kašeľ, bronchitída, astma, nedostatočná imunita, alergické ochorenia) a poskytujú podporu aj pri strese. Snáď najvýznamnejšiu ochranu poskytujú preparáty z ginka pred účinkami voľných radikálov pri takých ochoreniach ako je Alzheimerova choroba a prevencia chorôb ako je arterioskleróza, infarkt myokardu, apoplexia - mozgová príhoda a niektoré formy rakoviny.

Upozornenie: Pri konkrétnej chorobe si pred začatím užívania preparátov na báze ginko biloba extraktu vyžiadajte súhlas Vášho ošetrujúceho lekára. Pravidelné užívanie preparátov ginka spôsobí totiž nižšiu zrážanlivosť krvi a preto pred prípadnou operáciou je potrebné s dostatočným časovým odstupom vynechať ich užívanie.

Pestovanie ginka: Mladá rastlinka ginka potrebuje takmer úplný tieň prvé 2- 3 roky. Až keď je stromček vysoký cca 30 cm, možno ho vystaviť plným slnečným lúčom. Ak chceme vysadiť malý 1 - ročný stromček ginka do voľnej prírody, potom musíme južnú stranu chrániť ohrádkou z dosiek, živým plotom - napr. vysadením kukurice alebo iného biologického materiálu. Mladým stromčekom ginka sa darí v ľahkej pôde alebo v substráte, ktorý tvorí 1 diel piesku a 1 diel humusu. Zálievka vodou má byť úsporná, pretože priveľa vody môže spôsobiť odhnitie korienkov a zánik rastliny. Kvetináče pre ginko musia mať preto dierku na odtok vody. Doporučuje sa hnojenie slepačím trusom (nie umelými hnojivami!). V dostatočne veľkom kvetináči narastie ginko na balkóne v Bratislave cca 15 - 20 cm za rok. Vo voľnej prírode sú ročné prírastky ešte výraznejšie.

Ak chceme pestovať ginko v sade, či parku a očakávame od samičích stromov úrodu, doporučuje sa pestovať 3 - 4 stromčeky ginka na tom istom pozemku, pričom aspoň 1 stromček musí byť samičieho pohlavia. Pri sadení stromčekov ginka vo voľnej prírode zohľadníme prevládajúci smer vetrov v danej oblasti tak, aby vietor zaniesol peľ od samčieho stromu k samičiemu. Doporučuje sa dodržať vzdialenosť samčieho a samičieho stromu do 100 m. Najlepšie podmienky na opelenie však vytvoríme tým, že stromčeky ginka oboch pohlaví zasadíme tesne pri sebe. V tomto prípade však musíme u samičieho ginka počítať za 20 - 35 rokov s padajúcimi plodmi, ktoré šíria do okolia nie každému príjemnú arómu. Páchnu nepríjemne po kyseline maslovej. Prvé 2 roky chránime mladé 1-ročné ginko pred mrazom tak, že ho prikryjeme koncom jesene vetvičkami z ihličia alebo suchými listami.

Vejárovité listy Ginka sa na jeseň sfarbujú do krásnej zlatistej farby. Ako čajovina sú vhodné aj v tomto období. Ginko výborne znáša aj náročné podmienky v centrách veľkých miest. Dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť aj prostrediu s nadmernou koncentráciou exhalátov.

 

Ibiš lekársky

Althaea officinalis
Slezovité(Malvaceae), medonosná, peľonosná
s ibišom sa lepšie dýcha

Ľudové názvy: sliez lekársky, preskurník, lajbiš, prieskierník, slezová ruža

 

Opis

Ibiš lekársky je vytrvalá rastlina dorastajúca do výšky 100 až 150 cm. Celá rastlina je zamatová, slabo ochlpená. Veľké päťpočetné kvety sú biele, alebo slabo ružové s purpurovými tyčinkami. Kvitne v júli až auguste. Ibiš obľubuje teplé slnečné stanovište, alebo polotieň. Pôda mu vyhovuje ľahšia, piešočnato hlinitá s dostatkom výživy a vápna. Keďže sa pestuje hlavne pre koreň, potrebuje hlboko spracovanú pôdu. Rozmnožujeme ho jarným výsevom do teplého pareniska, alebo po skončení mrazov priamo do pôdy. Taktiež ho môžeme rozmnožovať odoberaním koreňových pukov, a to tak, že pri jesennom zbere koreňov, odložíme niektoré korene aj s pukmi do tmavej miestnosti, a po prezimovaní (nad bodom mrazu) vysádzame na jar priamo do pôdy.

 

Liečivé vlastnosti: Ibiš lekársky obsahuje vo všetkých svojich častiach sliz. Koreň a kvety majú nasladlú chuť s charakteristickou vôňou. Najčastejšie sa používajú listy a koreň do čajov uľahčujúcich odkašlávanie. Doporučuje sa tiež pri prechladnutí priedušiek, bronchitíde, čiernom kašli, po zápale pľúc a taktiež pri liečbe dvanástorníka, žalúdku a črevných ochoreniach. Utišuje všetky silné bolesti a zápaly. Vnútorne sa používa vo forme studeného macerátu (dve lyžičky sušeného koreňa zalejeme 200 ml studenej vody a lúhujeme 4 - 8 hod.) Užíva sa osladený medom - pred použitím sa môže prihriať. Vo forme záparu, alebo odvaru sa nepripravuje pre obsah slizu. Zvonka sa používajú obklady pri zápaloch očnej sliznice, alebo na zapálené bolestivé opuchy na koži.

 

 

 

Levanduľa úzkolistá

Lavandula angustifolia
Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosná, okrasná
pod vankúš pre dobrý spánok, alebo do vane pre osviežujúci kúpeľ

Ľudové názvy: devanduľa, dulenka, vandelička, lavandula

 

Opis

Trsovitý, priamo rozkonárený trvácny vždyzelený poloker, vysoký 30-100 cm. Levanduľa má šedozelené plstnaté listy s výraznou vôňou. Zvyčajne kvitne v júni až v auguste fialkovo modrými kvetmi zoskupenými na vrcholku stonky. Je teplomilná rastlina obľubujúca slnečné polohy. Pôda jej vyhovuje ľahšia, dobre priepustná, vápenatá s dostatkom živín.
Množenie: Levanduľu môžme množiť výsevom semien, stonkovými odrezkami, delením trsov, alebo zasýpaním. Semená majú horšiu klíčivosť - pri teplote okolo 20 C, klíčia asi o tri až päť týždňov. Vysievame na jar, alebo jeseň. Odrezky dlhé 10 až 20 cm odoberáme na jar, alebo jeseň z jednoročných výhonkov.

 

Levanduľa je ideálna k vytvoreniu voňavého živého plota. Krásne vynikne ako obruba - orámovanie bylinkovej záhrady alebo aj trávnika. Sušený kvet i vňať sa používa do vonavých vrecúšok a vonných zmesí. Vrecúško s kvetom a listami vložíme pod vankúš, kde nám navodí príjemný spánok. Vkladáme ich taktiež do šatníka, alebo skrine s potravinami. Svojou vôňou je účinná proti bytovým moliam. Levanduľa je jedna z mála byliniek, ktoré si uchovávajú arómu po vysušení a ideálne sa dá využiť pre POTPOURRI. Zbierame kvety, alebo celú vňať s kvetmi, vždy na začiatku kvitnutia za suchého počasia, keď rastlina obsahuje najviac aromatických látok. Výťažky z levanduľe bývajú častou prísadou v parfumérii.

 

Kuchynské využitie: Levanduľa má horko-aromatickú vôňu. V malých množstvách ju používame na korenenie pečeného mäsa, rybích pokrmov a šalátov so zeleninou, taktiež ňou dochucujeme zaváraniny.

Liečivé účinky: Z jej širokej škály uplatnenia, slúži dnes hlavne v prvom rade pri ťažkostiach nervového pôvodu. Čaj z levandule pomáha pri nespavosti, nervovej slabosti, návaloch krvi a bolestiach hlavy. Užíva sa taktiež pri reume. Levanduľový olej je asi najobľúbenejšou prísadou relaxačného kúpeľa. Latinský názov levanduľe je odvodený od slova LAVARE - umývať. Levanduľový kúpeľ, s pridaním rozmarínu, zlepšuje krvný obeh a celkovo oživuje organizmus. Olej z levanduľe sa využíva v aromaterapii.

 

 

Ligurček lekársky

Levisticum officinale
Zelerovité (Apiacea), medonosný
slovenské maggi do každej kuchyne

Ľudové názvy: maggi korenie, levistík, lubček, vlstek, lieštan, lopuštík

 

Opis

Ligurček lekársky je trvácna, v druhom až treťom roku mohutná, až dvojmetrová rastlina. Všetky časti ligurčeka majú typickú, spočiatku sladkú, neskôr horko aromatickú maggi (vegeta) vôňu i chuť. Ligurček má vzhľad mohutne vyrasteného zeleru. Kvitne bledožltými kvetmi od júna až do augusta. Vyhovuje mu mierne vlhká, stredne ťažká pôda s dobre preležaným kompostom. Obľubuje tienisté prostredie a vlhké podnebie.
Rozmnožujeme ho buď to priamym výsevom na jeseň, alebo jarným výsevom od polovičky marca do mája. Taktiež sa dobre rozmnožuje vegetatívne - delením podzemku. Robíme to tak, že pri jesennom zbere koreňov sa tenšie, na drogu nevhodné korene oddelia a znovu vysadia do hĺbky cca 20 cm.

 

Kuchynské využitie: Semená vylúhujeme v brandy a osladíme cukrom, pridávame do likérov, rozdrvené do chleba a pečiva. Čerstvé alebo sušené listy, usušený pomletý koreň pridávame do mäsových polievok, k dusenému mäsu, syru. Čerstvým listom koreníme omáčky, šaláty, polievky, zeleninové jedlá, hydinu a ryby. Pridávame ho i do masla a bryndze. Listy ligurčeka s kôprom a bazalkou, tvoria koreninu diétnej kuchyne. Čaj pijeme pre jeho pikantnú chuť.
Ligurček sa používa taktiež na aromatizovanie niektorých druhov tabakových zmesí.

Z ligurčeka sa získava silica Oleum levistici, ktorá sa používa vo voňavkárstve a taktiež ako prísada do kúpeľov.

Liečivé účinky: Ligurček má vysoký obsah vitamínov. Odvar sa používa ako diuretikum na odvodnenie a vylučovanie škodlivých látok z tela. Pôsobí dehydratačne - podporuje uvoľňovanie vody z organizmu. Má odhlieňovacie účinky. Celkovo posilňuje organizmus, hlavne jeho nervovú a svalovú sústavu, zlepšuje činnosť srdca. Zlepšuje obeh krvi. Pôsobí tiež ako mierne afrodiziakum. Nesmie sa používať v tehotenstve a pri obličkových ťažkostiach.

 

Ľubovník bodkovaný

Hypericum perforatum
(Hypericaceae)
výborné bylinné antidepresívum

Ľudové názvy: svätojánska bylina, svätojánska tráva, bylina sv. Jána, trezalka, zvonček svätojánský

 

Opis

Ľubovník je vytrvalá rastlina dorastajúca do výšky 30 až 90 cm. Jej listy i kvety sú posiate drobnými bodkami, ktoré sú vlastne malé žľazy obsahujúce červený olej. Žiarivo žlté päťpočetné kvety po rozpučení zmenia farbu na krvavočervenú. Ľubovník kvitne od júna do septembra. Vyžaduje priepustnú pôdu a slnečné stanovište, alebo polotieň. V našich podmienkach sa rastlina vyskytuje bežne aj vo voľnej prírode.
Rozmnožujeme ho buď výsevom, alebo koreňovými odrezkami odobratými na jar alebo jeseň.

 

Liečivé účinky: V 80.rokoch 20. storočia sa vedcom podarilo zistiť že ľubovník je silný a účinný prírodný prostriedok proti depresiám. Obsahuje hypericin, ktorý účinne pomáha pri depresiách. Ďalej obsahuje zložky s protivírusovým pôsobením a látky posilňujúce imunitný systém - flavonoidy, vďaka ktorým je účinný proti vírusom, baktériám a plesniam. Výluh z kvetov pôsobí ako sedatívum, pomáha pri bolestiach hlavy, reumatických bolestiach a pri nervových ťažkostiach. Je veľmi dobrý na nervy - upokojuje, priaznivo vplýva na psychiku, pomáha zbaviť sa stavov strachu, úzkosti, neurózy a nespavosti. Výťažky dobre pôsobia i pri chorobách pečene a žlčníka, pri žalúdočných vredoch, pri chorobách močových ciest a taktiež proti pomočovaniu detí. Okrem toho urýchľujú krvný obeh a zvonka slúžia na kloktanie pri zápaloch slizníc hrdla a ústnej dutiny. Čaj z ľubovníka je veľmi chutný.
Odporúča sa piť ho aspoň tri týždne, aby sa prejavil jeho celkový účinok. Počas liečby ľubovníkom sa neodporúča slnenie!

Zber: Ľubovník zbierame najlepšie na začiatku kvitnutia, pokiaľ sú ešte všetky kvety mladé. Striháme kvitnúcu vňať - asi 15 cm dlhé vrcholčeky aj s listami. Usušenú drogu skladujeme vo vzduchotesných a tmavých nádobách.

 

Majorán záhradný

Majorana hortensis
Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosný
nepostrádateľné kuchynské korenie

Ľudové názvy: majoránka, majerčok, marjanka, vonÄ›kras

 

Opis

Majorán záhradný je jednoročná, v oblastiach Stredozemného mora aj trváca, plstnatá, veľmi aromatická rastlina dorastajúca do výšky 20-40 cm. Biele, alebo zriedkavo i ružové súkvetie sa skladá z 8-12 kvietkov, ktoré sa nachádzajú na konci vetvičky. Kvitne v júli až auguste. Zbierame mladé lístky. Je náročný na slnko a teplo, polohu chránenú pred severnými vetrami a na výživnú ľahšiu, piesočnato hlinitú pôdu s dostatkom vápna. Listy používame do vonných zmesí a aroma-vankúšikov.
Množenie: Výsevom do pareniska v prvej polovici marca. Priesady vysádzame na stanovište začiatkom mája, keď už nie je riziko mrazov. V priebehu vegetačného obdobia môžeme rozmnožovať i zasýpaním. Dá sa taktiež množiť odrezkami z koreňov, alebo stoniek.

 

Kuchynské využitie: Sušená kvitnúca vňať sa dáva do väčšiny údenárskych výrobkov. Korenia sa ňou i tučné mäsá a strukoviny. Čerstvá vňať je vhodná do rôznych polievok, omáčok, plniek, gulášov a na všetky mäsité jedlá. Zväčša sa kombinuje len so soľou a čiernym korením, no v malých dávkach sa znáša i s tymianom, šalviou a rozmarínom. Droga majoránu tvorí súčasť korenia do "pizzy". Dlhým varením stráca svoju vôňu, pridáva sa preto až na koniec. Skladujeme ho nie dlhšie ako rok, v dobre uzatvorených nádobách chránených pred svetlom.

Liečivé vlastnosti: Hlavnou liečivou vlastnosťou majoránu je jeho silne utišujúci vplyv na nervovú sústavu, preto ho používame pri rozčúlení, stresoch, nespavosti, migréne a pocitoch slabosti. V ľudovom liečiteľstve sa používa odvar pri chorobách horných ciest dýchacích, pri hnačkách žalúdočných kŕčoch a nadúvaní. Odvar pridávame do kúpeľa na odstránenie reumatických bolestí. Masť z majoránu je výborná na zapálené a ťažko hojace sa rany.

V období zrelosti je najvhodnejší na zber a sušenie.

 

Mäta pieporná

Mentha piperita
Hluchavkovité (Lamiaceae), veľmi medonosná
osvieži dych a povzbudí organizmus

Ľudové názvy: fefermica, vetrová bylina, prominca, balšam, pepĹ™ová máta

 

Opis

Mäta pieporná je trvácna 30-100 cm vysoká rastlina s ochlpenou stonkou tmavozelenej až fialovohnedej farby. Kvitne svetlofialovými klasmi v júni až septembri. Podzemná časť pozostáva z viacerých, 5-30 cm dlhých bielych podzemkov, ktoré tesne pod povrchom vytvárajú početné bočné výbežky. Rozmliaždená dužina vonia výrazne mentolom, je chladivá a má korenistú chuť. Obľubuje teplé, vlhkejšie a mierne zatienené stanovište. Pôdu musí mať priepustnú, vápennú, bohatú na výživné látky a humus. Pre svoj expanzívny rast ju odporúčame pestovať v nádobách. Zbierame listy a vňať pred kvitnutím. Mäta má asi 600 kultivarov.
Semená mäty piepornej sú neklíčivé (sterilné), preto sa rozmnožuje pomocou podzemkov - poplazov, odrezkov, alebo delením.

 

Kuchynské využitie: Mäta pieporná má široké uplatnenie v potravinárstve, likérnictve i cukrárenstve. používa sa čerstvá i sušená vňať, a to do omáčok, jahňacích a baraních mias, zemiakov, zeleniny a zeleninových šalátov. Kombinuje sa najlepšie so šalviou, yzopom, saturejkou a estragónom. Na dochucovanie čaju je výborný mätový sirup. Mätové lístky sa taktiež pridávajú do osviežujúceho drinku s bielim rumom MOJITO(MOCHITO).

Na prípravu MOJITA potrebujeme: 6 cl bieleho rumu, lyžičku hnedého - trstinového cukru, limetku - 2 cl šťavy i celé kúsky, ľadovú drť, čerstvú mätu a sódu na doliatie. V pohári, alebo šejkry všetko spolu dobre zamiešame a na koniec dolejeme podľa chuti sódou a ozdobíme limetkou. NA ZDRAVIE!! :o)

 

Liečivé vlastnosti: Zvyšuje telesnú kondíciu, chuť do jedla a posilňuje celú nervovú sústavu. Jej prvoradé liečebné uplatnenie je pri všetkých druhoch žalúdočných ťažkostí. Aktivizuje vylučovanie pečene a pankreasu, utišuje bolesti žlčníka a žalúdka. Podporuje tvorbu tráviacich štiav a žlče a uvoľňuje svalstvo čriev. Pomáha pri hnačke a uvoľňuje kŕče v hrubom čreve. Zastavuje zvracanie, uvoľňuje kŕče žalúdku, lieči koliky a choroby čriev. Zmierňuje plynatosť a nadúvanie. Mätová silica má dezinfekčné účinky. Používa sa pri príprave protireumatických prípravkov. Prináša úľavu pri bolestiach hlavy a migrénach. Mäta obsahuje asi 1-2 % silice v ktorej je cca 50 % mentolu. Mentol je nevyhnutnou surovinou pre výrobu zubných pást, osviežujúcich masážnych krémov, pleťových masiek. Dodáva im sviežu vôňu a pri styku s pokožkou, príjemný chladivý pocit.

 

Medovka lekárska

Melissa officinalis
Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosná, okrasná
posilní telo a povzbudí myseľ

Ľudové názvy: lemonka, marulka, madlinka, matka, melisa, včelanka

 

Opis

Trvácna, bohato rozkonárená, jemne ochlpená rastlina, nápadne citrónovo voňavá, vysoká 30-90 cm. Kvitne v júni až auguste drobnými bielymi kvetmi. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň chránené pred studeným severným vetrom. Pôdu obľubuje kyprú, piesočnato-hlinitú, bohatú na živiny. Ak si ju chceme vysádzať do nádob, treba vedieť že jej korene rastú až do hĺbky 20-30 cm, preto treba zvoliť správnu nádobu. V našich podmienkach zvykne vymŕzať, preto ju na zimu prikrývame napríklad čečinou. Odpradávna sa medovka používa ako liečivá a medonosná rastlina. Zbiera sa vňať alebo listy na začiatku kvitnutia. Pridávame ju aj do vonných zmesí.
Rozmnožujeme ju priamym výsevom do pôdy v apríli, alebo predpestovaním priesad, ktoré vysievame v marci do teplého pareniska, alebo delením trsov dvoj až troj ročných rastlín.

 

Kuchynské využitie: Na korenenie slúžia najmä mladé čerstvé listy zberané ešte pred kvitnutím rastliny. Lístky medovky pridávame do šalátov, bylinkových omáčiek, polievok, rybích a hubových jedál, majonéz, jogurtov, mliečnych nápojov a limonád, no taktiež ňou koreníme grilované jedlá, hydinu a varenú ryžu. Používa sa taktiež pri výrobe likérov "Benediktínka".

Liečivé účinky: Táto bylinka s výrazne citrónovou vôňou má silnú protivírusovú a protibakteriálnu aktivitu, ktorá napomáha pri liečení oparu (herpes). Ak ju užívame vnútorne, pomáha pri nervových problémoch a podráždenosti, najmä u detí. Ľudia trpiaci stavmi úzkosti a búšením srdca majú z medovky prospech, pretože pôsobí sedatívne a uvoľňuje nervovú sústavu. Z liehových výťažkov medovky sa vyrábajú veľmi žiadané lieky proti bolestiam hlavy, hypochondrii a hystérii. Je účinná proti nespavosti, melanchólii a depresiám. Inhalácia silice napomáha pri odkašlávaní a uvoľňovaní hlienu. Čerstvé pomliaždené listy prikladáme na miesta po uštipnutí hmyzom. Odvar z medovky je vynikajúci ako relaxačný kúpeľ.

 

Palina dračia - Estragón

Artemisia dracunculus
Astrovité (Asteraceae)
ocot s vylúhovaným estragónom? - mňam

Ľudové názvy: dragonal, tarkán, esdragon, cisaĹ™ík, hadia polynka, ješter, paldán

 

Opis

Trvácna, aromatická, 60-140 cm vysoká, husto olistená a rozkonárená rastlina, ktorá vyrastá zo silného plazivého a rozkonáreného podzemku. Kvitne od augusta do októbra drobnými červenkasto bielymi kvetmi. Vyžaduje slnečné a chránené polohy s ľahšou úrodnou pôdou s dostatkom vápna.
Palinu rozmnožujeme generatívne zo semena, jarným predpestovaním priesad (v marci), alebo delením starších trsov a podzemných odnoží. Druhým spôsobom rozmnožujeme v období od apríla do mája.

 

Kuchynské využitie: Listy majú prenikavú štipľavo korenistú chuť. Používa sa na prípravu octu, octových zmesí a horčice. Malými dávkami jemne posekanej vňate sa korenia zeleninové a strukovinové polievky, plnky, sekané mäsá, mastné ryby, šaláty, smotanové omáčky a vajcové jedlá. Výborná je do nálevu pri zaváraní. Posekané lístočky v kockách ľadu pridávame k nápojom na dosiahnutie príjemnej arómy. Mladú vňať pridávame k uhorkám a ku kapuste. Hodí sa i do bylinkového masla.

Liečivé vlastnosti: Listy majú vysoký obsah jódu, minerálnych solí, vitamínu A a C. Odvar z listov sa používa na zvýšenie chuti do jedla, zlepšuje trávenie a celkovo posilňuje organizmus. Obsahuje tiež anestetickú látku eugenol, ktorá pomáha pri bolestiach zubov. Palina dračia má antiseptický, protikŕčový a protihlístový účinok.

 

Palina dračia sa vyskytuje v dvoch odrodách: ruskej a francúzskej. Ruský estragón je mohutnejšieho vzrastu, bledšej zelenej farby a je odolnejší voči mrazom. Francúzsky (nemecký) druh je nižšieho vzrastu a tmavozelenej farby. Je náročnejší na teplotu a taktiež na pôdu. Rozdiel je i v rozmnožovaní. Ruská odroda sa rozmnožuje semenami, francúzsky estragón množíme delením trsov.

 

Palina pravá

Artemisia absinthium
Astrovité (Asteraceae)
najhorkejšia rastlina, to je predsa palina

Ľudové názvy: polynka, absint, pelynÄ›k, nehrast, peluňka, veľký strieborník, záhradný čiernobyľ, pamÄ›tníček

 

Opis

Palina pravá je vytrvalá, rozkonárená rastlina, striebrosivej farby, ochlpená, dorastajúca do výšky 60-100 cm. Malé žlté kvietky vytvárajú bohaté metliny. Kvitne od júla do septembra. Rastlina je silno aromatická a výnimočne horká. Najlepšie sa jej darí na teplom a slnečnom stanovišti, v suchšej pôde bohatej na vápnik a dusík.
Rozmnožuje sa výsevom v marci až apríli do pareniska, alebo po mrazoch aj priamym výsevom. Začiatkom jesene môžeme rozmnožovať delením starších trsov, alebo koreňovými odrezkami.

 

Využitie v domácnosti: Sušená vňať paliny je podobne ako levanduľa účinná proti bytovým moliam. Olej z paliny má repelentný účinok. Po nanesení na pokožku odháňa komáre. Čerstvé, ale i sušené strieborné listy pekne vyniknú v rôznych dekoráciách.

Liečivé vlastnosti: Palina sa oddávna považuje za bylinu prospešnú hlavne žalúdku a celému tráviacemu traktu. Odvar z paliny pomáha pri pokazenom alebo otrávenom žalúdku, pri chorobách pečene, žlčníka a dvanástnika, pri poruchách tvorby žalúdočnej kyseliny. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča i ako prostriedok proti črevným parazitom. Dlhodobejšie užívanie spôsobuje absintinizmus prejavujúci sa pocitom opilosti, kŕčmi až bezvedomím! Tehotným ženám sa užívanie paliny neodporúča.

 

Palinové víno: Po jednom diele vňatí paliny, šalvie, levandule, majoránu a mäty piepornej, zalejeme 100 dielmi bieleho vína a necháme 8 dní v uzavretej fľaške. Víno zlejeme cez jemné sitko a užívame po 4 lyžičky denne na posilnenie žalúdka a povzbudenie chuti do jedla.

 

Pamajorán obyčajný

Origanum vulgare
Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosný, peľonosný, okrasný
super korenina na pizzu

Ľudové názvy: oregano

 

Opis

Trvácna, korenisto aromatická bylina vysoká 30-70 cm. Kvitne v júli až októbri špinavo červenými až ružovofialovými kvetmi. Obľubuje slnečné a teplé prostredie. Vyhovujú mu suchšie, piesočnato hlinité pôdy s dostatkom vápna a živín. Na korenenie používame čerstvý alebo sušený list. V čase asi 14 dní pred úplným rozkvitnutím obsahuje pamajorán najviac liečivých látok.

 

Kuchynské využitie: Hodí sa najmä do mastných jedál, lebo zvyšuje tvorbu žlče a tráviacich štiav. Koreníme s ním rajčiakové, syrové a vaječné jedlá, pizzu, zemiakové polievky a mäso. Obľúbený je najmä v talianskej kuchyni - oregano.

Liečivé vlastnosti: Najčastejšie sa využíva jeho schopnosť čistiť zahlienené pľúca a výborne pomáha pri chorobách priedušiek. Užíva sa taktiež na tlmenie hystérie a epilepsie. Vhodný je tiež pri bolestiach hrdla - na kloktanie a pri kašli. Pomáha i pri zápaloch pečene, nespavosti a reumatizme. Pri bolestiach zubov žujeme listy pamajoránu.

 

 

Cesnak pažítkový - pažítka

Allium schoenoprasum
Ľaliovité(Liliaceae)
studená kuchyňa sa nezaobíde bez pažítky

 

Opis

Trváca cibuľovitá rastlina vysoká 15-50 cm. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú trsovite z malých cibúľ. Má svetlofialový guľovitý kvet, kvitnúci v máji až auguste. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. Vyhovuje jej stredne ťažká hlinitá pôda s dostatkom živín a vápnika.
Pažítku pestujeme priamym výsevom koncom marca až začiatkom apríla, alebo delením a rozsádzaním trsov (cibuliek) začiatkom mája.

 

Kuchynské využitie: Vňať pažítky má mnohostranné využitie. Je neoceniteľnou hlavne v studenej kuchyni. Pridávame ju nasekanú do rôznych nátierok, syrových pomazánok, šalátov, polievok. Taktiež nám slúži ako dekorácia na chlebíčky a pod. Kvet môžeme použiť ako dekoráciu na rôzne jedlá. Tvorí tiež podstatnú zložku bylinkových masiel. V zásade ju používame všade, kde sa hodí cibuľa.

Liečivé vlastnosti: Pažítka je výborné stomachikum - podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je účinná aj proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, ďalej riboflavínu, draslíka, vápnika, fosforu, sodíka, železa a beta-karoténu.

 

Petržlen záhradný

Petroselinum crispum
(Apiaceae)
osvieži dych a naviac obsahuje veľa vitamínov a minerálov

Ľudové názvy: petruž, petruška

 

Opis

Petržlen záhradný je dvojročná rastlina dosahujúca v prvom roku 30 cm a v druhom až 1 meter. Má silný, mrkve podobný koreň a šťavnaté stonky zakončené jednoduchými kučeravými listami. Drobné žltozelené kvety sa objavujú v lete druhého roku. Petržlenu sa darí najlepšie v úrodnej, vlhkej a dobre priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnečné stanovište, alebo polotieň.

 

Kuchynské využitie: Petržlen je jednou z mála liečivých rastlín odpradávna používaných aj v kuchyni. Vďaka jemnej chuti a zelenej farbe patrí k najobľúbenejším kuchynským bylinkám. Jeho lístky často zdobia pokrmy v reštauráciách. Nielenže príjemne osviežia dych, ale naviac sú významným zdrojom vitamínov A, B a C, ďalej vápnika, horčíka a železa. Najčastejšie sa používajú najmä čerstvé, menej i sušené lístky. Do jedál sa pridáva tesne pred dovarením, alebo ho pridáme už do hotových jedál. Je výborný na mäsá, varené zemiaky, zeleninové polievky, omáčky, šaláty, plnky, nátierky, majonézy, studené misy, hubové a vajcové jedlá, zeleninu, šťavy alebo obložené chlebíčky. Tak isto môžeme použiť i koreň kučeravého petržlenu. Jeho chuť je podobná s klasickým petržlenom.

Liečivé vlastnosti: Petržlen sa z hľadiska medicínskeho považuje hlavne za diuretikum - močopudný prostriedok vhodný na ľadvinové problémy, rozpúšťanie ľadvinových kameňov, ďalej ako prostriedok povzbudzujúci trávenie a vypudzujúci plyny. Semená petržlenu obsahujú látku apiol, ktorá môže byť vo vysokých dávkach toxická! Apiol podporuje maternicové sťahy. V Rusku existuje prípravok s názvom Supetin, ktorý obsahuje 85% petržlenovej šťavy a používajú ho k vyvolaniu maternicových sťahov pri pôrode. Na začiatku 20. storočia boli vysoké dávky apiolu podávané k vyvolaniu potratu. Čaj zo semien petržlenu je v Nemecku často predpisovaný aj ľuďom s vysokým krvným tlakom. Čaj z petržlenovej vňate má taktiež vlastnosti pomáhajúce znižovať horúčku. Petržlen má v porovnaní s ostatnými liečivými rastlinami vysoký obsah chlorofylu. Chlorofyl je aktívna zložka väčšiny osviežovačov dychu. Takže pre Váš svieži dych postačí požuvať zopár lístkov čerstvej petržlenovej vňate.

 

Repík lekársky

Agrimonia eupatoria
(Rosaceae)
liečivá sila na všetko a pre všetkých

Ľudové názvy: útrobník, boží bič, konopec, stonček, repíček, varkočky panny Márie

 

Opis

Repík lekársky je trvácna bylina vysoká 50 - 100 cm. Celá rastlina je nápadne chlpatá. Z prízemnej ružice zúbkatých zelených listov vyrastá stonka s postupne sa zmenšujúcimi listami. Vrchná časť stonky je je zakončená súkvetiami malých, žltých päťpočetných kvetov. Majú príjemnú jablkovú vôňu. Repík lekársky kvitne od júna do augusta. Repík je rastlina teplo i suchomilná. Preto obľubuje slnečné stanovište. Pôda mu vyhovuje ľahšia až stredná, hlinito piesočnatá. Rozmnožuje sa semenami, alebo delením starších trsov. Semená niekedy klíčia až pol roka. Rastie bežne vo voľnej prírode.

 

Liečivé účinky: Repík lekársky je prastarou liečivou rastlinou, ktorá má veľmi široké využitie. Zvonka používame repík vo forme obkladov napríklad na popáleniny, zle hojace sa rany, zastavenie krvácania, kožné ochorenia. Odvar lieči predovšetkým všetky choroby vnútorných orgánov. Týka sa to pečene, žlčníku, obličiek, žalúdka, dvanástnika. Odvarom taktiež kloktáme pri bolestiach v krku a pri zápaloch dutiny ústnej. Je známe že silný odvar z repíka je ako kloktadlo vôbec najlepším liekom na presilené a inak choré hlasivky, preto sa odporúča napríklad rečníkom, učiteľom, spevákom,... Výborný je tiež repíkový kúpeľ, ktorý pomáha pri opuchnutých kĺboch, bolestiach nôh, taktiež pri hemoroidoch.

 

Rozmarín lekársky

Rosmarinus officinalis
Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosný, okrasný
obľúbená bylinka našich starých mám

 

Opis

Trváci, vždy zelený, voňavý, husto rozkonárený poloker, vysoký 10-150 cm. Kvitne v apríli až júli modrofialovými, ojedinele bielymi kvetmi. Celá rastlina má príjemnú gáfrovito korenistú vôňu a horkú chuť. Vyžaduje priepustnú, piesočnato hlinitú pôdu s dostatkom vápna. Darí sa mu na slnečnom stanovišti, alebo v polotieni, chránení pred chladným vetrom. V našich podmienkach vymŕza, preto ho na zimu premiestňujeme do vnútra. Pri pestovaní v interiéri dávame pozor na prievan. Rozmarín ho neznáša. V minulosti sa pestoval na dedinách takmer v každom dome. Patrilo mu vždy čestné miesto v domácnosti. Bol považovaný za kvet lásky a vernosti. Pri grilovaní ho môžeme pridávať do ohňa. Svojou vôňou vytvára príjemnú atmosféru. Tvorí súčasť vonných zmesí.

 

 

Kuchynské využitie: Korení sa čerstvým i sušením listom, ktorý má jemne gáfrovitý pach a horko aromatickú chuť. V malých dávkach sa pridáva do polievok, varených zemiakov, zeleniny, šalátov, štiav, mias i do cesta. Aromatizujeme bylinkové maslá. Pri pečení mäsa na otvorenom ohni sa odporúča vhodiť na žeravé uhlie rozmarínový konárik. Mäso prijme rozmarínovú vôňu.

Liečivé vlastnosti: V liečiteľstve je výnimočný. Ako jedna z mála rastlín zvyšuje krvný tlak. Upokojuje a odstraňuje nervové vyč